Máte talent na jazyky?
O rozdieloch v schopnosti učiť sa jazyky v dospelosti
Hoci každé dieťa, bez ohľadu na intelektuálnu úroveň, je rovnako obdarované schopnosťou naučiť sa dokonale cudzí jazyk, u dospelých to tak nie je.
Je pravda, že niektorí dospelí majú výnimočné schopnosti naučiť sa cudzí jazyk aj v neskoršom veku?
Pravdepodobne áno. Hoci každý dospelý sa dokáže naučiť cudzí jazyk, nie všetci s rovnakými výsledkami. Niektorí sa naučia hovoriť cudzím jazykom len s malým prízvukom, u iných je poznať silný prízvuk aj po rokoch hovorenia v jazyku. Štúdium jazyka v dospelosti je teda ovplyvnené vrodeným talentom, resp. sériou talentov.
O aké talenty teda ide, keď pomôžu dospelému dokonale sa naučiť cudzí jazyk?
Rozdiely v jazykovom nadaní u dospelých sú najviac badateľné vo fonetickej (zvukovej) rovine. Niekto má prirodzený talent imitovať hlasy iných ľudí, iný to vôbec nedokáže. Je zaujímavé, že schopnosť foneticky napodobňovať zvuky nezávisí od intelektuálnych schopností. Jazykový talent u dospelých teda nie je spojený so všeobecnou inteligenciou. Mnohí ľudia, ktorí sa naučili v dospelosti plynulo hovoriť niekoľkými jazykmi, neboli vôbec výnimočne vzdelaní a všeobecne rozhľadení. Jazykové nadanie u dospelých je separátna schopnosť, dar, podobne ako hudobné alebo výtvarné nadanie.
Aké ďalšie individuálne faktory ovplyvňujú schopnosť naučiť sa cudzí jazyk v dospelosti?
Výnimočná pamäť u niektorých ľudí je ďalším faktorom silno ovplyvňujúcim učenie sa jazykov. Pamäť je tiež čiastočne vrodeným talentom nezávislým od všeobecnej inteligencie. Väčšina ľudí, ktorí sa učia počas svojho života niekoľko jazykov, zabudnú časom všetky okrem tých, ktoré práve používajú. Ale aj ľudia špeciálne obdarovaní výnimočnou pamäťou sa všetky tie jazyky a slovnú zásobu museli vedome a dôsledne naučiť.
Zmení sa v puberte schopnosť naučiť sa cudzí jazyk?
Predpokladá sa, že niektoré zmeny v mozgu, ktoré sa udejú v období puberty, redukujú schopnosť učenia sa jazykov. U väčšiny ľudí sa prirodzená schopnosť osvojovania hovoreného jazyka bez vedomého úsilia začína prudko znižovať vo veku 12-14 rokov. Osvojovanie jazyka v období dospievania už bezpochyby prebieha v závislosti od materinského jazyka, ktorý v tom veku teenager ovláda. Osvojovanie si cudzieho jazyka v období dospelosti je už učením – vedomým, premysleným intelektuálnym procesom, ktorý zriedkavo končí plynulým jazykovým prejavom bez akcentu rodného jazyka, ktorý tak prirodzene nadobudne malé dieťa bez ohľadu na inteligenciu a osobnú motiváciu. Osvojovanie jazyka u malých detí a učenie sa jazyka v dospelosti je teda neporovnateľne odlišným fenoménom. Rozhodujúcim faktorom je vek a individuálna vyspelosť. Človek pred pubertou si osvojí jazyk prirodzene, zatiaľ čo ten istý človek po puberte sa musí jazyk učiť s veľkým úsilím a menej dokonalými výsledkami.
Je nepochybné, že existujú individuálne rozdiely v jazykových schopnostiach dospelých. Avšak každý dospelý primeraných schopností, ak má dostatok možností, času a vôle sa môže naučiť cudzí jazyk (pozri Cudzí jazyk sa dá naučiť v každom veku). Ale stupeň plynulosti sa bude pri jednotlivých dospelých značne odlišovať. Na rozdiel od detí, ktoré sa od narodenia učia aj viac jazykov a ktoré všetky bez rozdielu dosiahnu plynulosť na úrovni rodeného hovoriaceho.
Dospelí, ktorí sa úspešne naučili jazyk v dospelosti, to teda dosiahli predovšetkým vďaka vedomému štúdiu. Motivácia je kľúčovým faktorom pri učení sa jazyka a dokáže zastúpiť nedostatok talentu (pozri Ako sa učiť cudzí jazyk v dospelosti).
Použitá literatúra:
“Are children really better at foreign language learning?“ by Anne Merritt
Language learning by adults (the so-called "second language acquisition")
Image courtesy of The Liverpool School of English/ https://flic.kr/p/gymfz4
